Pri riešení problému šikanovania v našej škole sa často stretávame s tým, že vinníci aj obete si málokedy uvedomujú, že v prípadoch šikanovania ide veľmi často o trestné činy a sankcie sa riadia trestným právom. My sa najčastejšie dozvedáme po rodičovskom, aj to len prostredníctvom klebiet, že také niečo je aj u nás. Nik nechce vyjsť z anonymity. Preto Vás prosíme, vážení rodičia, aby ste akýkoľvek náznak skutkov, ktoré sa nejakým spôsobom podobajú na tieto v nasledujúcom texte,ohlásili a konkrétne označili vinníkov.
      Predkladáme Vám preto stručný prehľad v súčasnosti platnej legislatívy, týkajúcej sa trestnej činnosti v prípade šikanovania. Naším cieľom je pomôcť našim žiakom - Vašim deťom - odhaľovať tento fenomén, riešiť takéto anomálie v chovaní sa jednotlivcov, ktoré sa môžu vyskytnúť aj u nás.

Vymedzenie základných pojmov

 

 

      Trestné právo sa rozdeľuje na trestné právo hmotné a trestné právo procesné:

      Trestné právo hmotné vymedzuje, čo je trestný čin, aké sú podmienky trestnej zodpovednosti, druhy nápravnovýchovných opatrení, ako aj skutkové podstaty konkrétnych trestných činov.

      Trestné právo procesné potom upravuje postup pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov.

      Trestný čin sa definuje ako "pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone". Pod znakmi trestného činu sa rozumie skutková podstata činu vymedzená v jednotlivých paragrafoch Trestného zákona (v materiáli kurzívou uvádzame číslo paragrafu Trestného zákona).

      Páchateľom trestného činu je ten, "kto trestný čin spáchal sám" (§ 9 ods.1). Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá sa každá z nich, akoby trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia) (§ 9 odst.2 ).

      Podľa § 10 odst.1 Trestného zákona účastníkom trestného činu je ten, kto úmyselne:

      Tresne zodpovedný nie je ten, "kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok" (§ 11) a v čase spáchania činu nebol príčetný (§ 12).

/Rozdiel oproti Trestnému zákonu č. 300/05 Z. z. – 14. rok života občana/. Pre nás z toho vyplýva, že už niektorí siedmaci a ôsmaci s deviatakmi určite!

Mladistvý je podľa zákona 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) jedinec, ktorý dosiahol vek 14 rokov a nepresiahol vek 18 rokov. V 14 rokoch sú za neho zodpovední rodičia, trestnoprávnu zodpovednosť nadobúda vekom 15 rokov.

      Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých ďalej  citujeme : účelom trestu mladistvého je predovšetkým "vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza" (§ 76).
  Súd môže mladistvému uložiť tresty odňatia slobody, prepadnutia vecí, vyhostenia a ak je zárobkovo činný, peňažný trest. Trest zákazu činnosti mu môže súd uložiť len vtedy, ak to nie je na prekážku v príprave na jeho povolanie (§ 78).
  Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v trestnom zákone sa u mladistvého znižujú na polovicu, pričom horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť a dolná hranica jeden rok (§79 odst.1).
  V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je mimoriadne vysoký, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov (§ 79 odst.2).
  Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok, vykonáva v nápravno-výchovných ústavoch pre mladistvých (§ 81 odst.1).
  Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden až tri roky (§ 82). Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať toho, kto je oprávnený ponúknuť záruku za jeho nápravu, aby mladistvý žil riadnym životom (§ 77 odst.1).
  Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova, ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest (§ 77 odst.1).
Ochrannú výchovu môže mladistvému súd určiť podľa § 84 odst.1 Trestného zákona vtedy, ak:

1. o jeho výchovu nie je primerane postarané,
2. jeho doterajšia výchova bola zanedbaná,
3. vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.

   Ochranná výchova sa podľa § 85 odst.1 Trestného zákona vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach, a ak to vyžaduje zdravotný stav chovanca v liečebnom ústave.
 Chovanec sa tu pod riadnym pedagogickým vedením pripravuje na budúce povolanie (§ 85 odst.2). V súvislosti s posúdením, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého, ukladá sa spravidla orgánu poverenému starostlivosťou o mládež zistiť stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný (§ 292).

Šikanovanie ako trestný čin

      Šikanovania sa bezprostredne dotýka § 189 a 237 Trestného zákona v jeho ôsmej hlave, v ktorej sú uvedené skutkové podstaty trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
  Vydieranie vymedzuje § 189 ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, "kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel."
  Páchateľ tohoto trestného činu sa potresce odňatím slobody až na tri roky (§ 235 odst.1).
  Odňatím slobody na dva až osem rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spáchal tento čin ako člen organizovanej skupiny, ak ho spáchal so zbraňou, alebo ak ním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu (§ 235 odst. 2).
  Páchateľ sa potresce odňatím slobody na päť až dvanásť rokov, ak týmto trestným činom spôsobil smrť alebo veľkú škodu (§ 235 odst.3).
  Útlak sa v § 237 označuje ako trestný čin, ktorého sa dopúšťa ten, "kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel", za čo býva potrestaný odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
  Obmedzovania slobody a vyznania sa podľa § 236 dopúšťa ten, "kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou ťažkej ujmy:

1. núti iného na účasť na náboženskom úkone,
2. zdržuje iného bez oprávnenia od takejto účasti,
3. inému v slobode vyznania ináč bráni.

 Potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Problémy pri posudzovaní šikanovania

      Tu uvádzame niekoľko poznámok, kedy môže byť pri výskyte a posudzovaní konkrétnych spôsobov šikanovania v škole podozrenie na páchanie trestného činu a ste aj Vy povinní kontaktovať políciu:

• Pri šikanovaní sa môžeme stretnúť "len" s vyhrážaním. Pokiaľ tým vzbudí agresor u iného dôvodnú obavu a dôsledkom je neblahý psychický účinok na obeť, ide tiež o trestný čin. Aj keď sa to dospelému môže zdať banálne, dieťa tým psychicky trpí a možné sú aj trvalé následky.
• Násilné odobratie vecí (peniaze, hračky, oblečenie a pod.) aj malej finančnej hodnoty môže byť kvalifikované ako trestný čin lúpeže. Rozhodujúci je totiž samotný fakt, že bolo použité násilie a nie výška hmotnej straty.
• Pokiaľ sa šikanovanie prejaví na zdravotnom stave poškodeného, môže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví. V tom prípade je nutné ošetrenie lekára a jeho odborné vyjadrenie.
• Ak je šikanovanie založené na úmyselnom poškodení vecí obete, môže ísť o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
• Je dôležité si uvedomiť, že keď sú páchateľmi deti mladšie ako 15 rokov, nie sú trestne zodpovedné. To však neznamená, že nemôžu byť postihnuté iným spôsobom, pokiaľ bežné výchovné postupy nemajú účinnosť. V takých prípadoch je nutné obrátiť sa na sociálneho kurátora mládeže odboru sociálnych vecí príslušného mestského alebo okresného úradu. Kurátor je oprávnený vo vážnych a odôvodnených prípadoch na základe šetrenia vydať predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do príslušného ústavu. Toto opatrenie platí až do vydania riadneho rozsudku súdu. Z praxe vieme, že realizovať tieto opatrenia je ťažké .
• Sexuálne formy šikanovania môžu byť zahrnuté pod trestné činy pokusu o znásilnenie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie alebo kupliarstvo.
• Rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť.
• Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach aj na zdraví.

Pedagogicko - psychologické pomenovanie

a

riešenie daných problém v našej škole

 

 

Prejavy problémového správania:
a) antisociálne správanie – žiak berie spolužiakom veci, školské pomôcky, trápi ostatných spolužiakov, slovne alebo verbálne im ubližuje, iniciuje negatívne prejavy v triede, zosmiešňuje spolužiakov a manipuluje s nimi,
b) asociálne správanie – žiak podceňuje ostatných spolužiakov, má sklon k agresivite, je panovačný a ironický, rozkazuje spolužiakom a porušuje bežné pravidlá správania sa,
c) málo adaptívne správanie – žiak obviňuje okolie z vlastných neúspechov, nie je schopný vyrovnať sa s ním, je necitlivý k problémom spolužiakov, nie je schopný rešpektovať odlišný spôsob správania sa, je ustráchaný a úzkostlivý,
d) negativistické správanie – žiak odvráva učiteľovi, nepočúva ho a nereaguje na jeho upozornenia, správa sa vzdorovito, nevie si priznať chybu a je citlivý na kritiku,
e) impulzívne správanie – žiak neschopný dokončiť začatú činnosť, obťažuje a vyrušuje spolužiakov, ohrozuje ich,
f) egocentrické správanie – žiak presadzuje svoje potreby na úkor ostatných spolužiakov, zneužíva postavenie v triede, je sebecký, prijateľne sa správa len vtedy, ak má z toho prospech, rád dominuje a víťazí nad inými spolužiakmi,
g) inklinovanie k problémovej skupine – vyhľadáva spoločnosť problémových žiakov a podlieha ich vplyvu.

Poruchy správania možno zadeliť do troch stupňov:

1. ľahký – pri riešení problémov dieťaťa môže pomôcť učiteľ, výchovný poradca, vychovávateľ a rodinní príslušníci,
2. stredný – pri riešení problémov dieťaťa by mal pomáhať kompetentný odborník, spolupracujúci s rodinou a školou,
3. ťažký – pri riešení problémov je primárna intervencia odborníka, často vyňatie z pôvodného prostredia, hospitalizácia a umiestnenie do siete inštitucionálnych zariadení, po doznení veľkých problémov sa dieťa vracia do pôvodného prostredia, rodiny a školy.


                                                  Záškoláctvo a jeho riešenie v školskom prostredí

 

 

Vonkajšie prejavy: Žiak bez ospravedlnenia a bez vedomia rodičov vymešká vyučovanie. Ak v priebehu školského roku vymešká jeden alebo niekoľko dní, spravidla sa to rieši neospravedlnenými hodinami, upozornením rodičov a pohovorom so žiakom. Pri väčšom výskyte neospravedlnených hodín predvolá škola rodičov a dôrazne ich požiada o nápravu, je vhodné odporučiť návštevu pedagogicko-psychologickej poradne, resp. ich oboznámiť so sankciami, ktoré budú nasledovať, ak sa situácia nezlepší. V takýchto prípadoch škola musí nahlásiť záškoláka na odbor práce, sociálnych vecí a rodiny príslušného miestneho alebo obvodného úradu samosprávy. Kurátor prevezme prípad a ďalej ho rieši v úzkej spolupráci so školou. Prípady vážneho dlhodobého záškoláctva bývajú riešené i umiestnením do ústavnej výchovy.
Vnútorné príčiny: Záškoláctvo býva prejavom vážnejších problémov dieťaťa (rozklad rodiny, rozvod, odchod jedného z rodičov, väzby na rodičov, závislostí rodičov, hádky a konflikty, prírastok do rodiny, zhoršenie finančnej situácie, zmeny bydliska, úmrtie člena rodiny, zmeny vo výchove a pod.).

Riešenie:

1. ľahký stupeň – záškoláctvo možno riešiť osobným rozhovorom medzi štyrmi očami, napomenutím pred triedou (výchovnou skupinou) alebo rozhovorom s rodičmi za prítomnosti žiaka alebo bez neho. Spravidla stačí, ak je do problému zaangažovaný triedny učiteľ (vychovávateľ), žiak a trieda (výchovná skupina).
2. stredný stupeň – záškoláctvo by mal pomáhať riešiť triednemu učiteľovi (vychovávateľovi) výchovný poradca, školský psychológ a vedenie školy.
3. ťažký stupeň – záškoláctvo by mal riešiť výchovný poradca, vedenie školy, psychológ školského poradenského zariadenia a kurátor.

                                              Šikanovanie a jeho riešenie v školskom prostredí

Vonkajšie prejavy: Viac alebo menej nápadné dlhodobé posmievanie, ponižovanie a iné ubližovanie inému dieťaťu alebo deťom. Agresorom býva jedinec alebo skupina detí. Obeťou sa stáva dieťa lišiace sa od priemeru – fyzicky alebo mentálne slabší jedinec, ustráchaný, múdrejší a šikovnejší ako agresor, handicapovaný, lišiaci sa spôsobom obliekania, reči, správania, náboženským alebo iným presvedčením, pochádzajúci zo sociálne slabého alebo naopak zámožného prostredia a podobne. Šikanovanie môže mať formu posmievania, intrigovania, žalovania až po vydieranie, zastrašovanie, ničenie vecí a fyzické napadnutie.
Vnútorné príčiny: Agresor môže trpieť komplexom menejcennosti alebo naopak nadradenosti, môže byť citovo neuspokojený až deprimovaný, môže mať patologické črty osobnosti, absenciu empatie a súcitenia, sadistické črty.

Riešenie:

1. ľahšie formy šikanovania riešime na pôde školy, zainteresovaný je triedny učiteľ, výchovný poradca a rodičia.
2. vážnejšie prípady šikany v počiatkoch rieši výchovný poradca spolu s triednym učiteľom, vedením školy a rodičmi. Potom preberá starostlivosť kuratela a špecializované zariadenia (diagnostické centrá, liečebné výchovné sanatóriá, pedagogicko-psychologické poradne a pod.).
3. závažné formy šikanovania rieši vedenie školy, výchovný poradca a polícia.

                                             Ničenie majetku a jeho riešenie v školskom prostredí

Vonkajšie prejavy: Žiak ničí a demoluje svoje osobné veci, veci spolužiakov alebo školský majetok. Navonok ľutuje svoje činy, no dopúšťa sa ich opakovane. V kolektíve sú však aj deti, ktoré neľutujú svoj priestupok.
Vnútorné príčiny: Dieťa môže závidieť spolužiakom, ktorí sú zásobení lepšími a kvalitnejšími vecami ako on. Pri ničení vlastných vecí môže takýmto spôsobom uvoľňovať tenzie rôzneho pôvodu. Podobne je to i s ničením školského majetku. Ničenie vecí môže byť sprievodným javom závažnejších porúch správania, napríklad šikanovania, závislostí alebo psychickej poruchy.

Riešenie:

1. ľahkú formu vyrieši triedny učiteľ a rodičia, ktorí škodu musia v súlade so školským poriadkom nahradiť. Incident spravidla sprevádza niekoľkonásobný pohovor triedneho učiteľa a rodičov s dieťaťom.
2. stredne závažné priestupky tohto druhu rieši vedenie školy spolu s výchovným poradcom, triednym učiteľom a rodičmi. Je tu vhodné odporučiť rodičom návštevu psychológa.
3. závažné ničenie vecí a majetku rieši vedenie školy s políciou a špecialistami z oboru psychológia, pedopsychiatria a špeciálna pedagogika.

 

Odporúčané web stránky: 

www.prevenciasikanovania.sk

www.komposyt.sk