Pedikulóza – zavšivenie

Má celosvetový výskyt. Je to ochorenie zaradené do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Postihuje ľudí všetkých vekových skupín, najmä však deti.

Pôvodca pedikulózy je voš detská (Pediculus capitis), cudzopasník živiaci sa krvou hostiteľa, je schopný parazitovať iba na človeku.

Vyšší výskyt vši detskej je spôsobený tým, že napadnuté deti nie sú včas a v potrebných intervaloch odvšivované. Žije vo vlasatej časti hlavy, ale aj napr. v obočí, brade, fúzoch. Samček dosahuje veľkosť 2-3 mm, samička 2,9-3,5 mm. Voš detská má ústne ústroje prispôsobené k bodaniu a cicaniu. Živí sa krvou. Za prirodzených podmienok prijíma potravu každé 2-3 hodiny. Samičky kladú denne 3-4 vajíčka (hnidy) ku koreňom vlasov pevným prakticky nerozpustným tmelom. Z vajíčok sa liahnu larvy (pri teplote 25 ˚C za 13-19 dní, pri teplote 30˚C za 7-14 dní).jeho dĺžka závisí od teploty (pri teplote 28-30˚C trvá vývoj 18-22 dní, pri 37˚C 14-15 dní). Vývoj vší z vajíčok cez larválne štádia až k dospelému jedincovi trvá priemerne 20 dní

Hnidy na vlasoch odrastú za niekoľko mesiacov.Vajíčka (hnidy) zostávajú na vlasoch aj po vyliahnutí vší. Tieto hnidy sú len kozmetickou chybou, môžu však byť príčinou nesprávnej diagnózy a dôvodom k zbytočnej a opakovanej aplikácii odvšivovacích prostriedkov.

Živé hnidy sú žltobiele s rozmermi 0,8x0,3 mm, po vyliahnutí sú priesvitné. Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne. Za život nakladú asi 100-140 vajíčok. Keďže voš detská parazituje len na človeku, zdrojom nákazy je vždy zavšivený človek.

Od zavšiveného zdroja je možný prechod na nového hostiteľa od začiatku zavšivenia až do doby jeho likvidácie. Vo väčšine prípadov počet lezúcich vší neprevyšuje vo vlasoch číslo 10. Lezúce vši sa zdržujú na celej hlave, ale predovšetkým na vlasoch v spánkovej oblasti, v záhlaví a okolo uší, kde si tiež najčastejšie pripevňujú vajíčka.Vši na vlasoch trvale kratších než 1 cm nie sú schopné prežiť.

Prenos

Vši sa šíria hlavne pri priamom styku, pri fyzickom kontakte hláv zväčša v kolektívoch (rodina, predškolské a školské zariadenia, ubytovne). Prostredie mimo vlasovej prikrývky človeka je pre voš detskú zreteľne veľmi nepriaznivé preto vši vlasy dobrovoľne neopúšťajú. Letmý dotyk hláv je spravidla nedostatočný pre prenos. Iný spôsob prenosu zatiaľ nebol dokázaný.

Diagnostika

Na diagnostiku zavšivenia slúži dôkladná prehliadka vlasov, pri ktorej hľadáme hnidy a vši. Charakteristickým miestom nálezu hníd je hlavne časť hlavy za ušnicami, v spánkovej oblasti a v záhlaví. Jediným spoľahlivým dôkazom trvajúcej zavšivenosti je nález živých lezúcich vší. V prípadoch, keď sú vajíčka (hnidy) na vlasoch vzdialené od pokožky menej ako 8 mm, je prítomnosť živých lezúcich vší pravdepodobná. Lezúce vši možno nájsť vizuálnou prehliadkou vlasov, pri dobrom osvetlení.

Citlivejšou metódou diagnózy je suché vyčesávanie, (spoľahlivosť metódy je asi 87%). Ešte citlivejšie je vlhké vyčesávanie, pri ktorom sú vlasy najskôr mierne zvlhčené šampónom s kondicionérom. Tým sú vši znehybnené a ľahšie sa vyčešú. V oboch prípadoch je nutné použiť hustý hrebeň (všiváček), kde vzdialenosť jednotlivých zubov je 0,2 – 0,3 mm.

Vyčesávanie vší vykonávame nad bielym papierom, ktorý sme položili na stôl, hlava má byť sklonená a vyčesávanie začíname od zátylku. Vyčesávanie je potrebné vykonať do vypadnutia prvých niekoľko vší alebo po dobu 5 minút. Ak ani po tejto dobe nebola žiadna voš vyčesaná, dieťa možno považovať za negatívne, nezavšivené. Vyčesávanie je treba vykonať každé 3 – 4 dni po dobu 2 týždňov.

Ak sa v  škole prejavia príznaky prenosného parazitárneho ochorenia, tak v rámci zabránenia šírenia nákazy všetci žiaci prechádzajú tzv. "ranným filtrom", čím sa zamedzí prijatie nemocného žiaka do kolektívu. Rodič však nesmie poslať takto choré dieťa do školy. Ak škola zistí nemoc u žiaka, pošle žiaka domov. Do školy sa žiak môže vrátiť len s potvrdením lekára o vyliečení.