Naša škola vyrástla na mieste, kde predtým ťažili hlinu,a preto aj pôvodný názov sídliska a školy je Základná škola na Hlinách VIII. Bola postavená ako posledná v sídliskovej časti mesta Hliny.

        V prvom školskom roku 1970/1971 sa žiaci začali učiť o niekoľko dní neskôr, lebo škola nebola dostavaná a včas pripravená na otvorenie. Do školských lavíc v uvedenom roku zasadlo 1 015 žiakov, ktorí sa učili v 35 triedach. Prvým riaditeľom školy bol Filip Stančo, zástupkyne Margita Koscelánska a Oľga Brezovská. Až v ďalšom roku bola dokončená telocvičňa. Vedľajšia budova, v ktorej boli priestory pre vtedajšiu školskú družinu a jedáleň, začala fungovať súčasne so základnou školou v roku 1970. Vtedajší kolektív pedagogických pracovníkov tvorili takmer výlučne mladí učitelia, mnohí z nich začínali pedagogické pôsobenie v škole.

       V roku 1971/1972 navštevovalo školu 1 067 žiakov. To bol aj zároveň najväčší počet žiakov v histórii školy. Učili sa v 39 triedach na dve zmeny.
Postupne sa škola začala formovať na „basketbalovú“. Vznikli basketbalové triedy a školské športové stredisko zamerané na basketbal. Najznámejším trénerom bol Mgr. Ján Klein. Za 50-rokov trénerskej činnosti vychoval úspešných reprezentantov mesta, ale aj republiky.

       Prvého riaditeľa vystriedal v roku 1977/78 Pavol Pribiš, zástupkyne Margita Koscelánska a Oľga Brezovská zostali.
V školskom roku 1982/83 nastúpil do funkcie riaditeľa školy Ladislav Folkmann, zástupkyne sa nezmenili. Zrušili sa basketbalové triedy.

Po odchode pani Koscelánskej do dôchodku sa stala zástupkyňou pani Magdaléna Nesselmannová a v roku 1987/88 aj riaditeľkou školy. Jej zástupkyne boli pani Podmanická Mária a Michalková Eva. Škola nadviazala družbu so slovenskou školou v Juhoslávii v meste Ilok. Už v tom roku prišli učitelia uvedenej školy na návštevu tunajšej školy. Keďže vedeli dobre po slovensky a my sme trošku rozumeli aj srbsky alebo chorvátsky, družba sa začala úspešne rozvíjať. Pokračovala výmennými pobytmi detí z Iloku počas zimnej lyžovačky v slovenských rodinách a na výmenu išli naše deti do Iloku a k moru. Družba trvala do roku 1991, keď vojna v Juhoslávii pretrhala kontakty s učiteľmi, ktorí museli opustiť svoje domovy. V týchto rokoch škola získala významnejšie ocenenia s divadelným krúžkom pod vedením pani učiteľky Sakovej Tatiany.
Povinná školská dochádzka sa zmenila na osemročnú. Postupne klesal počet žiakov. V rokoch 1991 – 1997 navštevovalo školu menej ako 600 žiakov ročne.

     V školskom roku 1991/92 sa stala riaditeľkou Emília Zazuľáková, jej zástupcovia boli pani Kubasáková Helena a Ján Klein. Priestory vedľajšej budovy boli poskytnuté Metodickému oddeleniu pri OÚ.

     Od roku 1997/98 bola riaditeľkou pani Soňa Sklenárová, zástupkyne pani Adámyová Henrieta a Michalková Eva. Opäť bola postupne zavedená deväťročná školská dochádzka a počet žiakov mierne rástol. V tomto roku bola otvorená len jedna deviata trieda pre žiakov z viacerých škôl mesta.

Od roku 2004/2005 je ďalším zástupcom riaditeľa aj pán Roman Horniaček. Práve jeho zásluhou sa rozbehla informatizácia na škole.

V roku 2000/2001 bolo na škole 720 žiakov v 28 triedach a 10 oddelení ŠKD.

Škola otvorila svoje dvere pre rodičov, starých rodičov prvýkrát v školskom roku 2002/2003 počas Dňa otvorených dverí. Medzi ďalšie aktivity pribudli zábavné a súťažné odpoludnia pre žiakov 8.-9.ročníka spojené s výberom najúspešnejšieho dievčaťa a chlapca školy. Veľmi si ceníme účasť v projekte Detský čin roka, kde príbehy našich žiakov boli dva roky po sebe nominované na Detský čin roka. Základy klasického tanca nadobudli deviataci v tanečnej škole, ktorá skončila venčekom za prítomnosti rodičov a učiteľov. Spevácka súťaž Lichardova hľadá SUPERSTAR oslovila množstvo nádejných spevákov spomedzi žiakov našej školy.

V roku 2002/2003 prešla škola do právnej subjektivity. Zmenil sa tiež zákon o financovaní školstva,čo vytvorilo priestor vedeniu školy razantnejšie sa pustiť do opráv na viac ako 30-ročnej škole.

Po niekoľkoročnom úsilí sa podarilo realizovať projekt tried 3.-4.ročníka pre deti s vývinovými poruchami učenia. V školskom roku 2004/2005 bola otvorená tretia trieda, v ďalšom školskom roku štvrtá trieda. V triedach vyučujú pani učiteľky, ktoré sú zároveň aj špeciálne pedagogičky - pani Hana Loudová a Dana Hutárová. Realizáciou tejto formy vzdelávania sme vytvorili vyhovujúce podmienky pre tých žiakov, ktorí potrebujú v prechodnom období špeciálnu pomoc, aby sa eliminovali určité problémy, ktoré sa u nich vyskytli bez ich zavinenia. Deti týchto tried nemajú narušený intelekt, naopak ,majú priemerné až vysoké IQ. Medzi vývinové poruchy učenia patria dyslexia, dysgrafia, dyskalkulia a dysortografia. Prvé skúsenosti nás ubezpečujú o správnosti nášho rozhodnutia.

Za ostatných deväť rokov sa uskutočnili opravy a rekonštrukcie, ktoré významne zmenili vnútorný vzhľad školy.

Bola zriadená i žiacka knižnica. Knižný fond doplnili aj žiaci a učitelia, ktorí sa zapojili do aktivity Daruj škole knihu.

Za 35 rokov sa v škole udialo množstvo aktivít, ktoré svedčia o životaschopnosti školy, kvalite pedagogického zboru a záujme vedenia školy vytvárať stále lepšie podmienky pre školský život a vzdelávanie našich žiakov.
     
     
Zásluhu na vytváraní prijateľnejších podmienok pre učenie žiakov majú vo veľkej miere rodičia. Spolupráca s rodičovským združením je pre školu prínosom. Ich zásluhou sa v mnohom zmenil  nielen vzhľad školy,ale  aj  jej vybavenie.

V školskom roku 2009/2010 sa novým riaditeľom stáva Roman Horniaček a zástupkyne pani Ilsa Michulková a  Svetlana Liptáková. Od júna 2010 do decembra 2010 sa stala dočasnou zastupujúcou riaditeľkou  Ilsa Michulková.

Od januára 2011 sa riaditeľkou stala pani Ida Pavlovičová a jej zástupkyne Ilsa Michulková a  Svetlana Liptáková.